Aquaplaning 1)
František Herzáň, Tomáš Krajčí, Pavol Rudolčák
Aquaplaning je fyzikálny úkaz, ktorý počas jazdy a za určitých okolností vzniká v jednom okamžiku a najmä je jedným z častých príčin dopravných nehôd. Vzniká počas dažďa, avšak príčinou jeho vzniku môže byť aj stojatá voda na vozovke. Vozidlo sa za týchto podmienok stáva neovládateľné a môže nastať aj šmyk vozidla (nestotožňujte tieto dva pojmy).
Kvalita našich ciest nie je vždy vzorná a na mnohých miestach vozovky sa vyskytujú nerovnosti spôsobené vozidlami s ťažkým nákladom alebo frekventovanou premávkou. V prípade daždivého počasia sa v týchto nerovnostiach zdržiava voda. Vrstva vody dokáže za určitých podmienok mimoriadne nebezpečná. Kolesá auta v takomto prípade strácajú kontakt s vozovkou a vozidlo sa stane neovládateľným. Tento jav odborne nazývame aquaplaning (čítaj akvaplejning).
Voľný preklad slova aquaplaning je „vznášanie sa na vode“. Aquaplaning vzniká vtedy, keď dezény v pneumatikách nedokážu dostatočne odvádzať vodu úmerne ku rýchlosti jazdy. Pri vyššej rýchlosti sa pred kolesom zhromažďuje veľké množstvo vody, ktorej tlak je vyšší než adhézna tiaž vozidla. Následne sa voda dostane pod pneumatiky, čím kolesá stratia kontakt s vozovkou a vznesie sa na vrstve vody. Keď sa tento jav stane na všetkých kolesách, vozidlo sa stáva neovládateľné. Nedá sa riadiť smer jazdy, pridávať rýchlosť, ale ani brzdiť. V takýchto prípadoch vám ostáva už iba mať dostatočne dobré poistenie vozidla ☺.
Na vznik aquaplaningu vplývajú najmä tieto parametre:
- množstvo vody na ceste,
- hĺbka dezénu pneumatík,
- tlak vzduchu v pneumatikách,
- rýchlosť vozidla.
To, že vám hrozí riziko aquaplaningu zistíte tak, že sa stopy auta idúceho pred vami „strácajú“ vo vode. Problém vzniku začína už vtedy, keď je hĺbka vody na ceste väčšia ako 5 mm a vodná stopa je dlhšia ako 10 metrov. Predpoklad rizika vzniku aquaplaningu zvyšujú tieto parametre:
- vysoká jazdná rýchlosť,
- pneumatiky s dezénom menším ako 4 mm,
- rôzne hĺbky dezénov na jednotlivých kolesách,
- príliš široké pneumatiky, resp. neúmerné vozidlu,
- príliš nahustené alebo pod hustené pneumatiky,
- ľahké vozidlo,
- materiál vozovky.
Aquaplaningu predídete vtedy, ak budete mať pneumatiky s dostatočnou hĺbkou dezénu. Pneumatiky bude môcť dostatočne odvádzať vodu a vtedy budú mať pneumatiky dobrý kontakt s vozovkou.
Ako názorný príklad uvedieme letné pneumatiky s hĺbkou 1,6 mm majú oproti novej pneumatike pri rýchlosti 75 km/h a výške vody 3 mm dotykovú plochu s vozovkou iba 16 %. Takto opotrebovanej pneumatike stačí k strate priľnavosti na ceste rýchlosť iba 60 km/h.
Okrem hĺbky dezénu pneumatiky je nutné dodržiavať aj tlak vzduchu v pneumatikách. Jednoduchšie to majú vodiči, ktorí majú vozidlo vybavené snímačom tlaku vzduchu v pneumatikách (TPMS senzorom). V opačnom prípade treba pravidelne kontrolovať tlak vzduchu v každej pneumatike podľa odporučenia výrobcu.
Ďalšie odporučenia ako predchádzať aquaplaningu:
- vždy prispôsobujte rýchlosť a štýl jazdy aktuálnej situácii na vozovke,
- vyhýbajte sa stojatej vode a vyjazdeným koľajam na ceste, ktoré sú zaliate vodou,
- vyhýbajte sa tečúcej vode cez cestu.
Nebezpečenstvo aquaplaningu zvyšujú aj širšie športové pneumatiky. Napriek tomu, že ich dotyková plocha s vozovkou je väčšia a majú viac drážok na odvádzanie vody, hromadí sa pod nimi viac vody, ktorú je potrebné včas odviesť. Pozdĺžne drážky sú dlhšie, takže im dlhšie trvá odviezť vodu spod pneumatiky.
Čo však robiť, keď sa vám napriek opatrnosti nepodarí predísť aquaplaningu? Aquaplaning rozoznáte tak, že zrazu budete cítiť, že auto „vznáša“ nad vozovkou a nereaguje na jemné zmeny smeru jazdy. Volant bude voľný a otáčky motora prudko stúpnu.
Pokiaľ cítite, že prichádza ku aquaplaningu, snažte sa zachovať pokoj. Nesnažte sa brzdiť, pridávať plyn, ani prudko otáčať volantom. Pokiaľ potrebujete brzdiť, brzdite prerušovane, nikdy nie prudkým dupnutím na brzdový pedál. V prípade prudkej zákruty, keď je zvýšený prítlak iba na kolesá na jednej strane, by ste mohli dostať šmyk. Snažte sa držať volant pevne a rovno, uberte plyn a pri manuálnom radení rýchlostných stupňov šliapnite na spojku. Tento úkon uvoľní hnacie pneumatiky – vznikajúci vodný klin začne vozidlo spomaľovať a obnoví sa pôvodný kontakt pneumatík s vozovkou.
Pri aquaplaningu by ste sa, žiaľ, nemali plne spoliehať iba na elektronické „vychytávky“ v aute, ako napríklad ABS systém (Anti-lock Braking System – angl.). Tie síce pomáhajú vodičovi pri jazde, avšak nepreberajú zodpovednosť za jej bezpečnosť. ESP systém (Elektronisches Stabilitätsprogramm – nem.) dokáže pri aquaplaningu pomôcť iba čiastočne. Ak pláva iba jedno koleso, dokáže upraviť otáčky ostatných kolies, čím pomáha vodičovi opäť získať kontrolu nad vozidlom. Ak sa aquaplaning týka viacerých kolies, ESP systém dokáže pomôcť tak, že následne po zvládnutí aquaplaningu pomáha udržať stabilitu vozidla.
Predchádzaniu vzniku aquaplaningu môžu do vysokej miery pomôcť aj kvalitné pneumatiky. Preto vrele odporúčame, vždy si kupujte iba značkové pneumatiky, nikdy nie neoverené pneumatiky z druhej ruky.
1) OPONEO, blog: Strašiak vozidiel na mokrej ceste, 2020
2) https://cs.wikipedia.org/wiki/Aquaplaning