František Herzáň, Tomáš Krajčí
Výstavbu tzv. gigafabriky v Šuranoch naďalej sprevádzajú diskusie o tom, či pre Slovensko ide o strategickú investíciu, ktorá posilní naše postavenie v automobilovom priemysle, alebo je bezpečnostnou a ekologickou hrozbou. Zaoberali sme sa s touto témou aj v tejto sekcii. Podobné otázky si kladú aj europoslankyne Ľ. Karvašová (Obnovme Európu/PS) a M. Lexmann (Európska ľudová strana (EPP)/KDH), s ktoré vyjadrili názory na prínosy i riziká fabriky na výrobu batérií do elektrických automobilov. Bude preto zaujímavé, prečítať si ich názory na významný investičný počin…

Vzhľadom na rýchly vývoj automobilového priemyslu, ktorý by sa už od roku 2035 mal v Európskej únii zmeniť na výlučne EV, je výroba batérií nevyhnutným článkom pre úspešné pôsobenie v tomto odvetví. O to viac je to dôležité pre ekonomiku Slovenska, ktorej pilierom je práve produkcia áut.
Fabrika na výrobu batérií do elektromobilov v Šuranoch:
- stojí za ňou slovensko – čínsky tandem Gotion InoBat Batteries,
- celková investícia dosahuje viac ako 1,2 miliardy, štát sa na nej podieľa pomocou vo výške 214 miliónov eur,
- spustenie produkcie sa očakáva v roku 2026, fabrika má zamestnať približne 1 300 ľudí,
- výsledkom má byť ročná produkcia batérií pre 200-tisíc elektromobilov, v ďalšom období sa produkcia môže zdvojnásobiť.
Na Slovensku sa dlho hovorilo o chýbajúcej tzv. Gigafabrike. Keď tohto roku konečne ohlásili investíciu v podobe výstavby baterkárne, po počiatkom nadšení prišla aj ostrá kritika. A to vrátane obavy o národnú bezpečnosť či hrozbu ekologickej katastrofy pri možnej havárii. Odlišné postoje k investícii zastávajú aj slovenské europoslankyne.
Vláda plánuje podporiť výstavbu baterkárne v Šuranoch od čínskej spoločnosti Gotion v spolupráci so slovenskou firmou Inobat (v iných súvislostiach už zverejnené v tejto sekcii). „Mať baterkáreň v krajine, ktorá má silný automobilový priemysel, zvyšuje bezpečnosť dodávateľských reťazcov, ktoré pri dodávkach z tretích krajín vedia byť narušené a vzniká problém. Čím bližšie máme diely na výrobu daného produktu, napríklad elektromobilu, tým je to bezpečnejšie,“ odpovedá na naše otázky europoslankyňa Ľ. Karvašová.
Na druhej strane dodáva, že Čína má svoje záujmy. „Má ich aj v Európe a je v mnohých bezpečnostných dokumentoch a stratégiách, vrátane slovenských, za hrozbu. Mňa vyrušuje, že nepočujem zo strany vlády vyváženejší pohľad na Čínu ako partnera a uvedomenie si bezpečnostných rizík, ktoré so sebou prináša čínska investícia, osobitne do technológií, ktoré môžu byť kritické pre automobilový sektor,“ uvádza.
Takisto vníma protichodné názory vlády. „Vláda by si mala zadefinovať, čo je jej pozícia, pretože nedá sa na jednej strane podporovať vznik baterkárne, ktorá je určená na výrobu bateriek do EV a na druhej strane hovoriť, že stále potrebujeme spaľovacie motory a nepotrebujeme zavádzať nejaké clá na čínske elektromobily, lebo nevnímame tu konkurenciu,“ hovorí.
Podobné projekty v zahraničí spôsobili vážne ekologické problémy, tvrdí Lexmann. Pre europoslankyňu M. Lexmann je zásadné poučiť sa z chýb druhých. „Vidíme, čo spôsobili rôzne čínske investície iným krajinám, tak sa pýtam ja a moji kolegovia, tejto vlády, či si je vedomá rizík a do akej miery chce napriek nim ísť do investície a čo od nej očakáva,“ podotýka. Dodala, že podobné čínske investície priniesli vážne znehodnotenie pôdy, úniky toxických látok a chemikálií či ohrozenie zdravia obyvateľov. V Srbsku pre to protestujú. Europoslankyňa Lexmann poukázala na rekonštrukciu železničnej stanice, ktorej časť strechy sa nedávno zrútila a zahynulo pritom 14 ľudí. Prestavbu mala zabezpečovať čínska firma. Podľa srbskej štátnej železničnej spoločnosti však nebola zrútená vonkajšia strecha súčasťou rekonštrukcie.
Problémom, ktorý vnímajú obyvatelia Šurian a iniciatíva Chránime si naše, je aj skupovanie pôdy, ktorá následne neostáva štátu, ale predáva sa čínskemu investorovi. Popri tom ide o jednu z najúrodnejších pôd na našom území. „V Poľsku čínske firmy stavali diaľnicu a Poliaci museli z tejto stavby odstúpiť. Uvedomili si, že skupujú pôdu, privážajú si robotníkov a dokonca Poľsko z toho nemalo vôbec nič, pretože všetky tie zákazky boli naviazané len na čínske firmy a keď sa nejaká poľská firma zúčastnila tejto investície, tak nebola vyplatená,“ približuje skúsenosť iných krajín Lexmann.
Minister životného prostredia T. Taraba (nominant SNS) inicioval koncom novembra stretnutie s petičným výborom Chránime si naše – STOP baterkárni v Šuranoch. Verejnosť by tak podľa Ministerstva životného prostredia SR mala dostať reálny výklad bez klamstiev a neodborných stanovísk. Posudzovanie výstavby baterkárne musí byť podľa ministra otvorené verejnosti a v súlade s platnou legislatívou.
„Faktom je, že aktuálne konania prebiehajú na Okresnom úrade Nitra, ktorý patrí pod Ministerstvo vnútra SR. Ministerstvo životného prostredia SR v prípade, ak bude odvolacím orgánom, tak všetky rozhodnutia podrobne preskúma,“ reaguje MŽP na výzvu opozičného KDH, aby rezort zriadil nezávislú komisiu na prešetrenie a dôkladné preskúmanie celého doterajšieho procesu schvaľovania investičného zámeru baterkárne v Šuranoch.
Rezort životného prostredia pripomenul, že proces posudzovania vplyvov na životné prostredie sa riadi riadnymi legislatívnymi pravidlami a pre Tarabu je dôležité, aby boli všetky legislatívou stanovené pravidlá aj dodržiavané. „Nedopustím, aby verejnosť bola ignorovaná, alebo aby sa tu realizoval projekt s parametrami, ktoré by predstavovali ohrozenie pre život ľudí,“ zdôrazňuje Taraba.
„Predstavitelia ministerstva sa zároveň vyjadrili, že podľa ich procesov nie je možné začať stavať ani v marci 2025. Minister potvrdil, že veľká EIA realizovaná bude, a že sa pri nej dodržia všetky zákonné postupy,“ dopĺňa iniciatíva Chránime si naše.
Podľa Lexmann v mnohých takýchto fabrikách nepracujú tí, ktorí žijú na mieste, kam investícia prišla, ale sú tam dovezení pracovníci a väčšinou z Ázie. Hovorí „napríklad v Maďarsku sú to niekde aj Číňania práve preto, že sa podpísala dohoda o spolupráci medzi bezpečnostnými zložkami a pohybujú sa tam aj čínske bezpečnostné zložky a to beriem za vážne bezpečnostné ohrozenie, pretože je to totalitný režim, ktorý má úplne iné hodnoty, alebo lepšie povedané “nehodnoty”, spôsob nakladania s ľuďmi či s ľudskými právami,“ tvrdí Lexmann.
Hrozba dovezených pracovníkov visí aj nad Šuranmi. Na to však spoločnosť reagovala, že chce predovšetkým zamestnať slovenských občanov a podporiť návrat Slovákov zo zahraničia. „Už teraz evidujeme viac ako 500 záujemcov o prácu, čo odráža veľký záujem verejnosti,“ povedal pre Plusku výkonný riaditeľ GIB EnergyX P. Krokoš.
„Bezpečnostná hrozba má byť vládnou diskusiou“, tvrdí Karvašová. Obavy podľa kritikov vyvoláva možný príchod bezpečnostných zložiek z Číny, prípadne založenie tajnej čínskej polície podobne, ako je to v Maďarsku. „Nevidím žiadne prepojenie medzi výrobou batérií a národnou bezpečnosťou. Ak sa obávajú o bezpečnosť dát, tie zbierajú automobilky a závod v Šuranoch bude dodávať batérie európskym výrobcom. S lokálne vyrábanými batériami budú európske krajiny vlastne bezpečnejšie, nie nebezpečnejšie. Európske krajiny sa budú môcť v prípade potreby spoľahnúť samy na seba, namiesto dovozu z Číny,“ hovorí viceprezident čínskej spoločnosti Gotion S. Cai pre portál Aktuality.
Pre Karvašovú to nie je téma na diskusiu s firmou, ktorá má investíciu realizovať. „Je to téma pre naše bezpečnostné zložky, pre vládne inštitúcie a vládu, aby si bola vedomá takýchto rizík, aby sa bavila s partnermi, ktorí už majú s týmto skúsenosť a dokázala minimalizovať riziká toho, že bude zvyšovať zraniteľnosť Slovenska alebo Európy záujmom iných krajín,“ hovorí Karvašová.
Pre M. Lexmann je otázkou, prečo vláda chce ísť do tejto investície napriek negatívnym skúsenostiam okolitých štátov a tomu, že trhu s EV sa nedarí najlepšie. „Aký benefit má Slovensko z tejto baterkárne, keďže vieme, že predaj elektrických áut klesá, vieme, že Čína si prenáša výrobu na územie Európskej únie preto, lebo momentálne sme uvalili clo na čínske elektromobily,“ zaujíma sa Lexmann. „Rozprávam sa aj s automobilkami, ktoré pôsobia na Slovensku a pýtam sa ich, do akej miery s nimi vláda komunikuje a ako je to dohodnuté, či to pre nich bude prospešné, ale s nimi nikto nekomunikuje,“ dopĺňa.
Šéf Slovenskej asociácie pre elektromobilitu SEVA a viceprezident Európskej asociácie pre elektromobilitu Pavol Križanský, pre Forbes povedal, že batérie zo Šurian majú byť určené pre VW Group. „Nový závod bude vyrábať „unified cell“, teda jednotnú batériu, ktorú plánuje koncern používať v 90 percentách modelov svojich vozidiel. Šurany budú prvá certifikovaná továreň pre tieto batérie v Európe,“ uvádza.
Úvahy naďalej pokračujú a poslankyne obracajú pozornosť na ďalšiu susednú krajinu. Poľská spoločnosť LG Energy Solution, ktorá je najväčším producentom batérii v Európskej únii, pociťuje dôsledky spomalenia trhu s elektromobilmi. Yong Girl Lee, riaditeľka odboru vonkajších vzťahov, odhaduje, že závod využíva približne polovicu svojej výrobnej kapacity, píše poľský portál wnp.pl. Chce sa preto zamerať na výrobu zariadení na skladovanie energie. Komentár uzatvára Lexmann „keď firma severne od nás krachuje, aký strategický záujem je znehodnotiť vlastnú úrodnú pôdu, môže to poškodiť našu vodu, životné prostredie, zdravie občanov a ešte aj nevieme, za akým účelom, lebo nezdá sa, podľa týchto všetkých informácií, že by to prospelo našim automobilkám“.
Križanský pre magazín Forbes doplnil, že v Šuranoch pôjde o vysoko automatizovanú výrobu. „Rozpúšťadlo sa používa v uzavretom systéme, neprichádza s ním do kontaktu žiadny človek. Ak výrobca batérií dodrží zákonom stanovené normy pre odpady, tak v tom nevidím žiadny problém. Pokiaľ ide o spodnú vodu, tú ani neplánujú čerpať, chcú čerpať vodu z rieky Nitra, ktorú budú po filtrácii vracať späť,“ dodáva.
M. Heredoš (Republika) tvrdí, že projekt baterkárne v Šuranoch je budovaný už roky vládou Smeru-SSD. Podľa Karvašovej to však nie je kľúčová otázka, či to je tak naozaj. „Skôr by sme sa mali na to pozerať strategicky a z pohľadu národných záujmov. To, či je to kšeft nejakej vlády alebo bývalých vlád, to treba príslušne riešiť. Pre mňa je však priorita, či sme pripravení na to, že ideme podporovať prechod na elektromobilitu, lebo zatiaľ to tak nevyzerá z pohľadu našej vlády. Teda, ak to má byť jediná možnosť investovať do baterkárne v Šuranoch, tak sa nad tým zamyslime a zvážme aj bezpečnostné riziká, o ktorých má vedomosť a skúsenosť už veľmi veľa európskych krajín. Poučme sa, raďme sa a konzultujme s našimi partnermi, ako sa s tým vysporiadali,“ zakončuje diskusiu Karvašová.
Zdroj: Kotian, J.: TASR; foto Nový Čas