František Herzáň, Tomáš Krajčí
Podiel čínskych automobiliek na európskom trhu s elektromobilmi stúpol od roku 2019 z menej než jedného percenta na takmer päť. Čínske značky rastú najmä v segmente menších áut, od ktorých sa európski výrobcovia odkláňajú. Čínskym výrobcom pomáha aj dominancia na trhu s batériami.
V minulých desaťročiach bola Európa veľmocou vo výrobe áut. Sektor sa však postupne preklápa od výroby spaľovacích motorov k elektromobilom, kde európski výrobcovia zatiaľ zaostávajú.
„Dopyt po elektromobiloch v Európe je. Ak ho neuspokoja európski výrobcovia, uspokoja ho čínski,” skonštatovala analytička bruselského think tanku Transport&Environment, na diskusii o budúcnosti českého a slovenského automobilového priemyslu organizovanej portálmi EURACTIV Slovensko a EURACTIV Česká republika.
Dovoz čínskych automobiliek stúpa už niekoľko rokov a s ním aj podiel čínskych značiek na európskom trhu s elektromobilmi. Od roku 2019 stúpol z necelého jedného percenta na päť percent v prvej polovici roku 2022 a je predpoklad, že bez účinných ochranných opatrení pre európsky automobilový priemysel bude podiel čínskych značiek ďalej stúpať.
„Ak sme mohli povedať, že pri spaľovacích motoroch bola Čína marginálnou, pri elektromobiloch to už neplatí,” uviedol pre EURACTIV Slovensko riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektro mobilitu (SEVA) Patrik Križanský. Pre porovnanie, spomedzi prvých desiatich najväčších výrobcov elektromobilov na svete je až päť čínskych výrobcov a iba dvaja európski – Volkswagen a BMW.
Kam miznú malé autá?
Čínske automobilky budú spočiatku Európanom konkurovať najmä v segmente malých a stredne veľkých áut. Situáciu im uľahčuje aj fakt, že európske automobilky sami od výroby menších modelov ustupujú. Skončili už napríklad tradičné modely ako Fiat Punto či Volkswagen Beetle. V tomto roku sa na tento zoznam pridá Ford Fiesta a pravdepodobne aj Škoda Fabia a asi aj ďalšie. Priemerná hmotnosť európskeho vozidla sa za posledných 10 rokov zvýšila o 100 kilogramov a rozmery o 6 percent.
Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky (ZAP) naznačil, že sa automobilky iba prispôsobujú požiadavkám spotrebiteľov, „automobilky vyrábajú produkty, ktoré sú konkurencieschopné, teda tie, ktoré si zákazníci chcú kúpiť,” konštatujú. Predstavitelia západných automobiliek obviňujú emisné predpisy. Ford, Renault, Stellantis a ďalší tvrdia, že malé autá nedokážu splniť stále prísnejšie európske ciele pre emisie oxidu uhličitého. Európske predpisy, ktoré stanovujú, čo všetko má auto spĺňať, prinášajú nové povinnosti. Napríklad len rôzne bezpečnostné a asistenčné systémy, ale aj akumulátory v elektromobiloch. Všetky tieto veci robia auto ťažším. Analytici za politikou automobiliek vidia najmä snahu zvýšiť zisky predajom väčších, a teda aj drahších, modelov. Posun k väčším vozidlám dokonca predchádzal snahe o elektrifikáciu. Nezabúdajme, že väčšie autá môžu znamenať vyššiu bezpečnosť vodičov, ale sú naopak nebezpečnejšie pre chodcov či cyklistov a ďalšie sekundárne vplyvy (hmotnosť, parkovanie v nadzemných garážach…). A nie je úplnou pravdou, že na trhu nie je o malé autá záujem. Už dnes totiž cez tento segment na európsky trh nastupujú čínske značky ako BYD, Great Wall Motor či SAIC. Úspech na trhu s malými autami im pravdepodobne môže otvoriť dvere aj k väčším modelom.
Prečo sú akumulátory dôležité
Konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu nestojí iba na tom, či sa v Európe budú alebo nebudú vyrábať elektromobily. Do veľkej miery závisí aj od výroby akumulátorov. Tie totiž tvoria až 40 percent finančnej hodnoty vozidla. Aj vo výrobe akumulátorov však v súčasnosti dominuje Čína. Dvaja najväčší výrobcovia – CATL a BYD – majú na svetovom trhu viac než polovičný podiel. Väčšina kapacity, ktorú bude svet pre pohon elektromobilov potrebovať do roku 2030, však ešte nie je ustálený. Čínska dominancia navyše zahŕňa aj ťažbu niektorých kritických surovín potrebných na výrobu akumulátorov pri súčasnej úrovní výskumu a výroby týchto komponentov. Ohlásené investície by mali európsku výrobu dramaticky zvýšiť.
Ako je na tom Slovensko
Gigafactory (výrobne akumulátorov) sú dôležité aj pre „kulhajúcu“ slovenskú ekonomiku, ktorá výrazne zaostáva nie len v Európe, ale aj v V4. Efektívny a úspešný rozvoj akumulátorového priemyslu môže priniesť nižšiu závislosť od dovozu, transformáciu ekonomiky smerom k výskumu a inováciám a náhradu za ekonomické straty spôsobené koncom výroby a predaja nových vozidiel na spaľovacie motory. ZAP tvrdí, že Slovensko vlastnú gigafactory potrebuje (!) na počet automobiliek, pretože inak veľmi ťažko udrží súčasnú úroveň výroby. Slovensko dnes vyrába najviac áut na hlavu na svete! Slovensko už dnes za svojimi susedmi vo V4 zaostáva. Vlastné gigafactory už majú Maďari aj Poliaci. Na Slovensku spúšťa menšiu výrobnú linku firma InoBat, ktorej výrobná kapacita ale nebude veľká. V uplynulých mesiacoch sa diskutuje najmä o gigafactory Volkswagenu, ktorá by mala stáť niekde v strednej Európe. Hovorí sa o Českej republike, Slovensku alebo Maďarsku. Rozhodnutie by malo padnúť v prvom polroku 2023.
Vyrábať elektromobily nestačí. Slovensko potrebuje silné gigafactory. Rozvoj gigafactory je nielen základným predpokladom transformácie slovenského automobilového priemyslu, ale aj šancou posunúť slovenskú ekonomiku k vede a výskumu. Minister hospodárstva K. Hirman nedávno spochybnil, či by sa Slovensko malo o takúto investíciu v čase energetickej krízy uchádzať. Výroba akumulátorov je totiž energeticky náročný proces. Za tento postoj si vyslúžil kritiku ZAP aj niektorých politikov. „Postoju pána Hirmana nerozumiem. Každá takáto fabrika prináša zvýšené nároky na elektrinu. Nemyslím si ale, že je lepšie, keby sa postavila v Maďarsku,” skonštatoval predseda hospodárskeho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Gigafactory Volkswagenu má stáť štyri miliardy eur a zamestnať päťtisíc ľudí. Samotným automobilkám ide hlavne o dostupnosť. V dôsledku jednotného európskeho trhu je to, kde bude fabrika stáť, druhoradé. Automobilky chcú dostupné akumulátory. Výroba by mala byť vo vzdialenosti, ktorá zodpovedá ekologickej uhlíkovej stope. Ktorá krajina to bude, závisí od toho, aké poskytnú podmienky, veľkú úlohu hrá najmä dlhodobá strategická predvídateľnosť podnikateľského prostredia.
Zdroje: Hudec, M.: EURACTIV.sk; foto: Alex Plavevski; grafika: Transport&Environment