František Herzáň, Tomáš Krajčí
Už aj v Stupave sa horúco diskutuje o novej investícii – veternom parku. Podobné ťažkosti sú aj v oblasti Záhoria. Projekt má mestu ušetriť peniaze za elektrinu. Obyvatelia sa sťažujú, že schvaľovanie prebehlo rýchlo, že sa neprehľadne mení územný plán, že mesto nemá dostatočné záruky benefitov pre občanov…
Na pozadí tejto situácie sa objavuje otázka: Sú veterné parky len novým ropovodom či jadrovou elektrárňou alebo majú obnoviteľné zdroje potenciál vniesť do energetiky viac demokracie?
V diskusii o obnoviteľných zdrojoch energie sa často opomína ich najzásadnejšia výhoda. V argumentoch o megawatoch a energetickej výdatnosti nepočuť to, čo je skutočnou inováciou a zmenou. Fosílne zdroje sú zo svojej podstaty centralizované, lebo vyžadujú ťažkú, drahú a často nebezpečnú infraštruktúru.
Distribúcia a cenotvorba sú preto logicky v rukách centralizovanej moci (štáty, veľké korporácie). Na druhej strane, energia z obnoviteľných zdrojov môže byť demokratická z hľadiska dostupnosti, rozhodovania, cenotvorby aj mocenskej rovnováhy medzi producentmi a konzumentmi energie. Obnoviteľné zdroje energie sú jednoduchšie na výrobu, mobilnejšie, ľahšie, lacnejšie. Energetická demokracia sa môže vyskytovať v troch rôznych rozmeroch: ako proces, ako výsledok a ako cieľ.
Energetická demokracia ako proces
Tento prístup vychádza z občianskych hnutí a miestnych iniciatív, ktoré sa snažia vybojovať spravodlivejší prístup k energetickým zdrojom, odolať tlaku veľkých energetických korporácií a pretransformovať energetické systémy na viac decentralizované a demokratické.
Demokratický proces schvaľovania projektov na obnoviteľné zdroje energie znamená skutočnú participáciu obyvateľov pri ich navrhovaní a schvaľovaní. Znamená to predovšetkým zrozumiteľné, včasné a proaktívne informovanie obyvateľstva zo strany verejnej správy aj zo strany investora. Proces informovania a zbierania pripomienok nesmie byť manipulatívny, nátlakový ani stresujúci. Má byť naň vyčlenený dostatok času a kapacít.
Pripomienkami obyvateľov by sa mal investor aj samospráva seriózne zaoberať a vysvetliť, ako s nimi v procese pracuje. Demokratickým procesom participácie sa má posilniť dôvera medzi investorom, samosprávou a obyvateľstvom. Ak strany zavádzajú, zamlčujú či pôsobia mocenským tlakom (napr. nevhodným časom či miestom stretnutí, netransparentným nakladaním s pripomienkami a pod.), investícia sa v skutočnosti presadí silou, aj keď sa robí zdanie demokratického participatívneho procesu. Nie všetko je participácia, čo sa za ňu vydáva.
V prípade Stupavy by sme preto analyzovali proces participácie obyvateľstva na procese schvaľovania povoľovania, dostatočnú, včasnú a zrozumiteľnú informovanosť ľudí, ale aj mieru, s ktorou sa samospráva a investor úprimne zaoberajú obavami, otázkami či pochybnosťami ľudí.
Energetická demokracia ako výsledok
Druhý rozmer je energetická demokracia ako výsledok dekarbonizačných snáh a prechodu na obnoviteľné zdroje energie. S rastúcim využívaním obnoviteľných zdrojov energie, akými sú solárna či veterná energia, sa mení aj štruktúra energetických systémov.
Decentralizované zdroje, ako sú solárne panely na strechách domov či malé veterné turbíny, umožňujú občanom priamo sa zapájať do výroby energie. To vedie k vyššej miere demokratizácie energetiky, keďže ľudia získavajú väčšiu kontrolu nad výrobou a spotrebou energie. Výsledkom energetickej demokracie môžu byť napríklad energetické komunity, ktoré podporuje vo svojej legislatíve aj EÚ.
Z tohto pohľadu by sme sa pýtali, ako veterný park Stupava – Zohor prispieva k národnému energetickému mixu, ako pomáha diverzifikovať zdroje energie, či má potenciál odľahčiť oblasť Záhoria od závislosti na plyne (napr. výhodnými cenami elektriny a tým ľahším prechodom na iné formy vykurovania), či iných fosílnych palivách. Takisto by sme si všímali, ako reálne sú garantované výhody sľubované investorom pre miestnu komunitu v časovej kontinuite, nielen jednorazovo. Inými slovami, či nejde len o jednorazové „výkupné“ vo forme nejakej finančnej injekcie pre samosprávu, ale či podporí miestny rozvoj v dlhodobom horizonte.
Energetická demokracia ako cieľ
Tretí rozmer je energetická demokracia ako cieľ, ku ktorému by sa mala spoločnosť snažiť smerovať. Tento prístup je viac normatívny a zdôrazňuje, že by energetické systémy mali byť spravodlivé, ekologicky udržateľné a demokraticky riadené. Ide o ideál, ktorý by mal zabezpečiť, že rozhodovacie procesy v energetike budú otvorené, transparentné a zapoja čo najviac občanov. Zároveň tento cieľ poukazuje na to, že technológie ako obnoviteľné zdroje energie samy o sebe nestačia – kľúčová je aj politická a sociálna zmena.
Príkladom takéhoto cieľa by mohol byť kvalitný strategický dokument – napr. Integrovaný národný energetický klimatický plán (INEKP), kde by štát v dialógu s odbornou verejnosťou a relevantnými inštitúciami určil ciele energetickej politiky tak, aby zahŕňali aj prosperitu krajiny, aj zmenu klímy, ale aj demokratické princípy a ochranu najzraniteľnejších.
Kým fosílne zdroje a energetická infraštruktúra na ne naviazaná sú zo svojej podstaty centralizované, OZE majú potenciál vniesť do energetiky viac demokracie. Energetická demokracia sa však musí vysporiadať s viacerými výzvami nielen v technickej a technologickej, ale najmä v sociálnej a politickej sfére. Jednou z nich je zjednodušujúce chápanie miestnych komunít, ktoré sú často idealizované ako prirodzene ekologické a demokratické. V skutočnosti môžu byť záujmy rôznych skupín veľmi odlišné a môže dochádza k napätiu medzi miestnymi komunitami a širšou verejnosťou, k vylučovaniu chudobnejších vrstiev obyvateľstva či segregácii podľa lokalít. Tam je významná úloha štátu aj samospráv, aby pomohli ustrážiť ústavné a demokratické princípy a „nenechali nikoho v úzadí“.
Inou výzvou môže byť, že aj technicky kvalitný projekt, dobrý pre prírodu aj pre obyvateľstvo, môže stroskotať na nedemokratických praktikách počas povoľovania a schvaľovania. Nestačí „mať pravdu“ a turbína nie je jadrová elektráreň, ktorej schvaľovanie sa dá „utajiť“. Ľudia sa budú búriť, lebo sa budú cítiť podvedení, ponížení, opomenutí. Ak sa rozhodnutie prijme nekvalitne vedeným procesom, hoci možno bude formálne v súlade so zákonom, dôsledky môžu byť fatálne. Ak demokraciu len predstierame, často nás to dobehne.
Boli sme dlhé roky zvyknutí, že centrálne inštitúcie a ich vedenie držali v rukách energiu celého Slovenska, určovali ceny, podmienky, zdroje. Energetická demokracia je nádejným konceptom, ktorý má potenciál prepojiť ekologické a sociálne ciele. Avšak, jej úspech bude závisieť od toho, ako sa podarí zladiť zodpovednosť za zabezpečenie energiou s demokratickými princípmi jej riadenia.
Zdroje: aktuality.sk, Článok vznikol v spolupráci portálu Aktuality.sk s Klimatickou koalíciou v zastúpení Zuzany Fialovej, foto: reuters