František Herzáň. Tomáš Krajčí
- Vedci odhalili prekvapivé súvislosti medzi tým, čo počúvate za volantom a vaším štýlom jazdy
- Už po hodine úplného ticha môže vodič upadnúť do mikrospánku, hlasná hudba zase môže predĺžiť reakčný čas
- Ako je najvhodnejšie pristupovať k hudbe, stimulácii mozgu počas jazdy a aké sú najväčšie riziká
- Problémom je prekvapivo aj ticho
- Mikrospánok trvá len pár sekúnd, no dokáže zničiť celú dovolenku a ohroziť zdravie vašej posádky i okolia
- Ako k mikrospánku dochádza, kedy je riziko najväčšie a aké sú najrozpoznateľnejšie príznaky nástupu
- Poradíme, ako minimalizovať hrozbu mikrospánku a čo je základom prevencie
Akustické prostredie v interiéri vozidla patrí medzi často podceňované faktory ovplyvňujúce bezpečnosť cestnej dopravy. Zatiaľ čo väčšina diskusií o prevencii nehôd sa sústreďuje na technické parametre vozidiel, stav vozovky, nepoužívanie mobilných zariadení či meteorologické podmienky, vplyv zvukovej kulisy na kognitívne procesy vodiča zostáva na okraji pozornosti odbornej aj laickej verejnosti.
Súčasné neuropsychologické výskumy však prinášajú prekvapivé zistenia, ktoré môžu fundamentálne zmeniť naše chápanie optimálnych podmienok na bezpečnú jazdu. Analýzy dopravných nehôd ukazujú, že nesústredenosť vodiča je v 25 % prípadov hlavnou príčinou kolízií, pričom auditórne rozptyľovanie predstavuje významnú zložku tohto problému.
Vodiči si plánujú trasy dovolenky, rezervujú si hotely, pripravujú si program voľnočasových aktivít. Málokto však myslí na to, že už samotná cesta môže predstavovať najväčšie riziko celej dovolenky. A nejde pritom o klasické dopravné nehody spôsobené neprispôsobením rýchlosti, nepozornosťou kvôli smartfónu v ruke, či nedodržaním bezpečnej vzdialenosti. Skrytá hrozba sa volá mikrospánok a je oveľa zákernejšia, než si väčšina vodičov uvedomuje alebo pripúšťa. Môže sa objaviť kedykoľvek, bez zjavného varovania, a jeho dôsledky sú často fatálne. Osveta ohľadom mikrospánku je pritom aj dnes naozaj minimálna, hoci následky a príznaky počas jazdy môžu byť veľmi podobné ako pri šoférovaní pod vplyvom alkoholu. Ako sa teda mikrospánku vyhnúť, bojovať s týmto rizikom alebo spoznať jeho nástup?
Paradoxne sa ukazuje, že ani úplné ticho, ani intenzívna zvuková stimulácia nepredstavujú ideálne riešenie. Dlhodobé vystavenie monotónnemu prostrediu bez auditórnych podnetov môže viesť k útlmu pozornosti a vzniku mikrospánku už po 60 min jazdy. Na opačnom póle spektra hlasitá hudba s rýchlym tempom dokáže predĺžiť reakčný čas vodiča a podporiť rizikové správanie na ceste.
Tieto zistenia nadobúdajú na význame osobitne v kontexte mladých vodičov, u ktorých štatistiky Polície SR jednoznačne identifikujú nesústredenosť, ako najčastejšiu príčinu dopravných nehôd – ešte pred rýchlosťou či požitím alkoholu. Otázka teda nie je, či počúvať hudbu za volantom, ale ako k tomu pristupovať bezpečne.
Zdroje: Petrík, R.: hnonline.sk; fotos: HN/Radoslav Petrík; KlingAI
