František Herzáň, Tomáš Krajčí
Podľa Úradu verejného zdravotníctva (UVZ) musia byť veterné turbíny nad 150 metrov a aspoň tri kilometre od obývaných území. Slovensko už má legislatívu pre limity hluku a usmernenie je nadbytočné, odkazujú odborníci. Úrad ho spolu s rezortom životného prostredia ide zmeniť. ÚVZ vydal v auguste minulého roka usmernenie, ktoré určuje minimálnu vzdialenosť veterných turbín od zastavaného územia.
Povinná vzdialenosť tri kilometre je podľa experta na akustiku L. Ládyša zbytočne prísna. Usmernenie zároveň nerešpektuje platnú a záväznú legislatívu Slovenskej republiky v oblasti hluku. Tá aj bez usmernenia určuje limity pre hluk a teda aj bezpečnú vzdialenosť veterných turbín od ľudských obydlí.
Rovnako ako Rakúsko alebo Česká republika má aj Slovensko pomerne hustú občiansku zástavbu. To znamená, že nájsť oblasť, ktorá by mala vhodné veterné podmienky, zároveň bola mimo prírodných chránených území a súčasne dodržala limit tri kilometre od zastavaného územia, je v podstate nemožné, zhodli sa odborníci v diskusii Euractiv Slovensko. A dokonca je urobená aj mapa prijateľných a potenciálnych polôh veterných elektrární.
Veterná energia – oddeliť mýty a hoaxy od faktov a zamerať sa na prínosy
Aké mýty kolujú o veterných elektrárňach a aký na ne majú názor odborníci? Ako pracovať s obavami obyvateľov pri plánovaní veterných elektrární? Sledujte diskusiu venovanú práve týmto otázkam a zaoberali sme sa s nimi aj v tejto sekcii:
Usmernenie ÚVZ teda znamená zastavenie výstavby veterných parkov na Slovensku, keďže sa týka prakticky všetkých projektov veterných parkov, ktoré sú vo fáze povoľovania, tvrdí Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Celkovo ide o viac ako 1 100 megawattov inštalovaného výkonu a investície za viac ako 1,4 miliardy eur.
Okrem výrobcov obnoviteľnej energie sa proti tomuto pravidlu začiatkom roku ohradilo aj ministerstvo hospodárstva, ktoré o ňom hovorilo ako o bariére rozvoja veternej energie. To môže byť problém, keďže Slovensko sa v Pláne obnovy a odolnosti zaviazalo, že do roku 2026 pripraví podmienky pre výstavbu veterných elektrární s kapacitou 300 MW.
Záujem Slovenskej republiky zrýchliť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie nemôže podľa Henricha Krejčího, ktorý pôsobil ako riaditeľ odboru Zelenej ekonomiky na Sekcii plánu obnovy Úradu vlády, stroskotať na jednom usmernení, ktoré nie je ani súčasťou právneho poriadku.
„Ide o obchádzanie celého legislatívneho procesu, ktorý by mal byť transparentný a mal by umožniť všetkým zainteresovaným stranám pripomienkovať návrh takýchto pravidiel,“ zdôraznil.
Rezort životného prostredia „v tejto veci aktívne komunikuje“ s ÚVZ aj s rezortom hospodárstva, ktoré sa tejto téme primárne venuje, uviedlo tlačové oddelenie ministerstva pre EURACTIV Slovensko.
Úrad verejného zdravotníctva pre EURACTIV Slovensko potvrdil, že kontroverzné usmernenie prechádza v súčasnosti revíziou, „na ktorej sa podieľajú i experti so skúsenosťami aj v problematike veterných parkov“. Pri zmene sa chce úrad inšpirovať poznatkami z aplikačnej praxe – napríklad z Rakúska alebo Nemecka.
Slovensko nemusí začínať s veternou energiou od nuly, stačí sa „nakuknúť“ k najbližším susedom
Udržateľnosť veterných elektrární dokazuje fakt, že rakúske obce ich po uplynutí životnosti neodstránia, ale naopak, vymenia za výkonnejšie. „Veterné elektrárne sú hospodárskym motorom obce a regiónu,“ hovorí vice starosta Prellenkirchenu, ktorý má na svojom území turbíny už dvadsať rokov.
Plošné podmienky pre všetky veterné elektrárne
Ísť sa pozrieť k rakúskym susedom odporúča aj expert na akustiku L. Ládyš. Tam sa vzdialenosti veterných turbín od ľudských obydlí pohybujú od 500 do 800 metrov, a nie sú to tri kilometre.
„Z fyzikálneho hľadiska neviem, kde a kto tento parameter vôbec vzal a na základe čoho,“ hovorí. Slovensko nové usmernenie nepotrebuje, lebo má legislatívne definované limity. Tie sú stanovené na 50 decibelov cez deň a 45 decibelov v noci, čo je podľa neho v porovnaní s okolitými štátmi relatívne prísny limit. „Pokiaľ by som to mal priblížiť, tak 45 decibelov majú ľudia bežne večer v izbe, ani nemusia mať pustenú televíziu. Stačí keď im šumí napríklad ventilátor alebo počítač,“ hovorí.
Na otázku portálu EURACTIV Slovensko, aká bola motivácia stanoviť plošné pravidlá pre všetky veterné elektrárne, úrad uviedol, že sú primárne určené pre regionálne úrady verejného zdravotníctva.
Tie sú totiž konfrontované so stúpajúcim počtom zámerov výstavby veterných parkov. Žiadali preto centrálny úrad, aby pre účely posudzovania vplyvov na životné prostredie (proces EIA), v ktorom sú regionálne úrady žiadané o odborný posudok – „podmienky celoplošne zjednotil, aby sa predišlo vzniku nezrovnalostí“.
„Naši odborníci pripravovali usmernenie ÚVZ SR k posudkovej činnosti návrhov umiestnenia a výstavby veterných parkov na základe najlepšieho odborného úsudku a skúseností v problematike hygieny životného prostredia, pričom sme zohľadňovali technické riešenia veterných elektrární, od ktorých sa odvíjala nami navrhovaná vzdialenosť veterných elektrární od chráneného obytného územia, teda aj námietky občanov“ uviedlo tlačové oddelenie ÚVZ.
Prihliadali sme pritom na princíp predbežnej opatrnosti – so zámerom zabrániť možnému zníženiu kvality života a zdravia občanov dotknutých oblastí. „Veterné elektrárne môžu spôsobovať rušivý hluk, stroboskopický efekt, prípadný možný subjektívny nekomfort a podobne,“ napísal úrad.
Urgencie nepomohli: Rezort životného prostredia nestíha metodiku pre veterné parky
Sekcia plánu obnovy na Úrade vlády už v marci upozornila ministerstvo životného prostredia, aby sa poponáhľalo s reformami pre rozvoj veternej energie na Slovensku. Po takmer dvoch mesiacoch konštatuje, že proces stagnuje, hoci mal rezort dosť peňazí na viac úradníkov (túto problematiku sme už diskutovali v tejto sekcii).
Právny problém
Podľa odborníka na akustiku a hluk L. Ládyša toto usmernenie, citujeme „vôbec nerešpektuje platnú a záväznú legislatívu Slovenskej republiky v oblasti hluku“. V rámci právneho poriadku je usmernenie duplicitné – povinnosť neprekročiť limity hluku pre prevádzkovateľa zdroja hluku už určuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejných zdravotných podmienok, uviedol Ládyš pre EURACTIV Slovensko. Zákon je pochopiteľne právne záväzný aj pre samotný Úrad verejného zdravotníctva. Zákon hovorí, že prevádzkovatelia zdrojov hluku musia zabezpečiť, aby obyvatelia neboli vystavení hluku nad prípustné hodnoty pre deň, večer a noc. Tie určuje vyhláška ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií. L. Ládyš konštatuje „vo vyhláške sú jednoznačne stanovené prípustné hodnoty pre hluk pre rôzne typy územia a ich ochranu. Už z tohto vyplýva, že odborné usmernenie vôbec nerešpektuje, napríklad v akom území budú veterné elektrárne umiestnené, či aký je tam stupeň ochrany a dopredu pre turbíny predvída priestorové obmedzenie“.
Až 61 percent Slovákov je za výstavbu veterných turbín (☺ ale nie u „mňa na dvore“)
Za hlavný prínos veterných parkov považujú obyvatelia Slovenska to, že elektrina vyrobená z veterných turbín neprodukuje žiadne emisie a pomáha tak bojovať proti zmene klímy. Zároveň podľa nich zvyšuje energetickú sebestačnosť krajiny, vyplýva z prieskumu, ktorý zadala vláda.
Silná EIA
Úrad verejného zdravotníctva však chráni zdravie obyvateľov a kontroluje hlučnosť zdrojov hluku a teda aj veterných turbín najmä v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (známe pod skratkou EIA). V ňom dáva úrad stanovisko už rámci projektovej prípravy. Jej súčasťou musí byť hluková štúdia. Tá pri jednotlivých projektoch predpovedá hlukové zaťaženie určitého územia a porovnáva ho s prípustnými hodnotami, ktoré sú stanovené v legislatíve. Okrem toho sa regionálne úrady verejného zdravotníctva vyjadrujú aj k prípadným návrhom protihlukových opatrení. Hodnotia úroveň hluku aj počas skúšobnej prevádzky elektrárne na základe reálne vykonaných kontrolných meraní. Regionálne úrady sú tiež adresátom potenciálnych sťažností obyvateľov. A opäť zdôrazňuje Ládyš „regionálne úrady verejného zdravotníctva majú teda niekoľko stupňov, v rámci ktorých môžu skontrolovať investora, respektíve prevádzkovateľa zdroja hluku a tiež na základe preukázaného prekročenia prípustných hodnôt nepovoliť užívanie stavby, nariadiť realizáciu protihlukových opatrení a v čase prevádzky môže pokutovať prevádzkovateľa zdroja hluku či zakázať jeho prevádzkovanie“.
Nové ciele pre emisie sú pre Slovensko finančne výhodné, lebo ušetrí aj na dovoze fosílnych palív
Znížiť emisie o 90 percent do roku 2040 nie je nový cieľ, ale len míľnik na ceste k nulovým emisiám, hovorí Eurokomisia. Podľa rezortu životného prostredia môže Slovensko dosiahnuť maximálne 80 percent zníženie, aj pre pokles schopnosti lesov a pôdy zachytávať uhlík.
Akustické tienenie terénu
Tým, že usmernenie ÚVZ nastavuje podmienky plošne pre všetky veterné elektrárne, nezohľadňuje zvukovú pohltivosť a morfológiu terénu pre jednotlivé projekty a lokality.
„Pokiaľ je medzi elektrárňou a zástavbou terénna vlna či iná prekážka, ktorá bude vytvárať akustický tieň, je možné, že dostatočná vzdialenosť medzi veternou elektrárňou a obydliami môže byť kratšia, než keby sa zvuk šíril nad rovným a akusticky nepohltivým terénom,“ tvrdí expert. Pripomína, že ak sa definuje fixná vzdialenosť pre veterné turbíny od obydlí, nehovorí to nič o tom, v akom priestore a aký typ ochrany bude mať územie v okolí veterného parku. Stupeň ochrany územia totiž určuje aj prípustné hodnoty hluku. Usmernenie ÚVZ ďalej nezohľadňuje možný technický vývoj veterných elektrární a neráta s opatreniami na obmedzenie hluku. Už v rámci plánovania veterného parku je možné napríklad znížiť plánovaný počet turbín.
„Ďalej je možné obmedziť prevádzku elektrární vo večerných aj v nočných hodinách, pri nepriaznivom smere vetra a množstvom ďalších opatrení je možné redukovať hlukové či iné zaťaženie okolia,“ uzatvára Ládyš.
Slovensko musí vytvoriť zóny pre vietor a zmapovať geotermálne vrty, už len pre financie
Jadro pomáha Slovensku, no významný potenciál má aj v geotermálnej energii, vode a vetre. Metodiku pre rozvoj veterných parkov a certifikáciu 60 geotermálnych vrtov v pláne obnovy by si však nemalo nechávať na poslednú chvíľu, odporúča Eurokomisia.
Pod čiarou
Uvedené grafické vyjadrenie hovorí asi za všetky argumenty – prečo je vhodné siahnuť aj po sile vetra.(rok 2023)
Zdroj: Jenčová, I.: euractiv.sk; Trend 16/2024