František Herzáň, Tomáš Krajčí
Analytik J&T banky Stanislav Pánis tvrdí, že snaha Európy o uhlíkovú neutralitu je skôr environmentálnym pokrytectvom, globálne otepľovanie spomalí len minimálne. Automobilová doprava v Európe je podľa Pánisa z hľadiska globálneho vypúšťania emisií skleníkov plynov úplne marginálna.
Zákaz výroby nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035 nie je správne rozhodnutie, prieči sa slobodnému trhu a nedosiahne ciele, o ktoré sa snaží, teda podstatné zníženie skleníkových plynov a zastavenie globálneho otepľovania. V podcaste Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Otvorene o plyne o tom hovoril Pánis. „Zaplatíme neekologickú ťažbu vzácnych kovov niekde mimo Európy, následne ich sem dovezieme a budeme sa tváriť, že Európa je uhlíkovo neutrálna, ale len za cenu toho, že v inej časti sveta tie emisie ešte viac stúpnu. To je trošku environmentálne pokrytectvo (pozri článok v tomto blogu). Emisie skleníkových plynov z cestnej dopravy v EÚ tvoria asi necelých 20 % všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ, lenže podiel emisií skleníkových plynov z krajín EÚ vo svete nedosahuje ani 10 %, číže keď si to vynásobíme, tak cestná doprava v EÚ nepredstavuje ani dve percentá všetkých vypustených emisií skleníkových plynov vo svete. Inak povedané, ak by sme hneď zajtra vymenili všetky spaľovacie autá za elektrické, tak objem emisií skleníkových plynov vo svete zásadne nepoklesne a neprispeje to k spomaleniu globálneho otepľovania,“ uviedol Pánis.Konštatoval, že Európa sa zbavuje závislosti na fosílnych zdrojoch z Ruska za cenu závislosti od Číny, ktorá je dominantný výrobca a dodávateľ solárnych panelov vo svete. „Čiže my si zaplatíme neekologickú ťažbu vzácnych kovov niekde mimo Európy, následne ich sem dovezieme a budeme sa tváriť, že Európa je uhlíkovo neutrálna, ale len za cenu toho, že v inej časti sveta tie emisie ešte viac stúpnu. To je z môjho pohľadu trošku environmentálne pokrytectvo,“ dodal Pánis.

„Európa síce dosiahne dajme tomu aj podstatné zníženie emisií skleníkových plynov alebo aj uhlíkovú neutralitu do roku 2050, ale bude to mať vplyv na celkové emisie skleníkových plynov asi tak ako ihla v kope sena, takmer žiadny. Klimatickú zmenu a otepľovanie planéty to nezastaví,“ uzavrel Pánis.
Za rekordným nárastom emisií CO2 samozrejme treba hľadať dopravu. Nie však autá, ale leteckú dopravu a vodnú. Vyplýva to zo štúdie EIA. Za zvýšenie emisií môže najviac návrat k uhliu a prudký nárast leteckej dopravy, nie autá. Aj keď sa ekológovia zamerali najviac na emisie, vznikajúce v motoroch spaľovacích áut, za ich rekordným zvýšením v uplynulom roku stojí v skutočnosti letecká doprava a energetický priemysel. Vyplýva to z najnovšej štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry (EIA).
V nej sa konštatuje, že emisie CO2 medziročne vzrástli o 0,9 percenta na 36,8 gigaton. Len pre porovnanie – podľa NASA jedna gigatona zodpovedá približne 10 000 plne naloženým lietadlovým lodiam.
Letecká doprava sa začala z hľadiska čísiel vracať do „pred pandémiového“ štandardu a obmedzovanie jadrovej energie súbežne s energetickou krízou viedlo k opätovnému nárastu výroby energie z uhlia. Problémom bolo aj nevyspytateľné počasie. Extrémne javy, napríklad dlhotrvajúce suchá, znížili množstvo vody dostupnej pre vodné elektrárne, ktoré museli zastúpiť elektrárne, spaľujúce fosílne palivá. A dlhé neprerušovanie obdobia vysokých horúčav navýšili spotrebu energie kvôli častejšiemu a intenzívnejšiemu využívaniu klimatizácií.
Emisie oxidu uhličitého z uhlia podľa EIA vzrástli v minulom roku o 1,6 percenta. Mnohé krajiny, predovšetkým z Ázie, totiž prešli zo zemného plynu na uhlie, aby sa vyhli vysokým cenám zemného plynu, ktoré ešte „vyšpičkovala“ ruská invázia na Ukrajinu. Emisie oxidu uhličitého zo spaľovania ropy vzrástli o 2,5 percenta, výrazne sa na tom podieľala letecká doprava, ktorá sa vrátila temer do „pred pandémiového“ štandardu.

Rast emisií CO2 od roku 1900 do súčasnosti
Minuloročná úroveň emisií, hoci bola rekordne vysoká, bola napriek tomu nižšia, ako odborníci očakávali. Zvýšené využívanie obnoviteľnej energie, elektrických vozidiel a tepelných čerpadiel spolu pomohlo zabrániť ďalším 550 megatonám emisií oxidu uhličitého, uviedla IEA. Rast globálnych emisií sa od roku 1900 postupom času stále zrýchľuje s výnimkou pandemického roku 2020, keď sa cestovanie takmer zastavilo.
V Európe, uviedla IEA, výroba elektriny z veternej a solárnej energie po prvýkrát prekonala výrobu elektriny z plynu alebo jadra. „Bez čistej energie by bol rast emisií CO2 takmer trikrát vyšší,“ uviedol vo vyhlásení Fatih Birol, výkonný riaditeľ IEA.
„Stále však vidíme, že emisie z fosílnych palív rastú, čo bráni snahám o splnenie svetových klimatických cieľov. Medzinárodné a národné spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá dosahujú rekordné príjmy a musia prevziať svoj diel zodpovednosti v súlade so svojimi verejnými prísľubmi splniť klimatické ciele,“ doplnil J. Sterman, riaditeľ Sloan Sustainability Initiative, ktorá je súčasťou MIT.
Zdroje: Domček, M.: auto.pravda.sk; grafika: dtto