František Herzáň, Tomáš Krajčí
Vypichnuté nezrovnalosti v slovenskom Pláne rozvoja elektro mobility
Veru aj tvrdá oponentúra vznikla voči Plánu rozvoja elektro mobility, tak ako sme ju uviedli v predchádzajúcom článku (ELEKTROMOBILITA NA SLOVENSKU). Slovenský plán rozvoja elektro mobility pripomína skôr študentskú prácu, písanú v akútnom časovom strese, než seriózny dokument.
Ak bude podpora elektro mobility vyzerať tak, ako plán na jej rozvoj, máme sa na čo tešiť. Ak z Akčného plánu rozvoja elektro mobility, ktorý vzniká už od roku 2019, vypustíme obsah, vysvetlivky a prílohy, má približne 26 strán. K tým 26 stranám v čase písania tohto materiálu vzniesli rôzne subjekty 135 pripomienok a výhrad. Niektoré sú síce absurdné, väčšina je však opodstatnených a zásadných.
Častokrát sa v nich objavujú výrazy ako nerealizovateľné, neuskutočniteľné, mylné, prípadne odkazujúce k neexistujúcim alebo medzičasom zmeneným zákonom. Niektorí, napríklad Cyklokoalícia (Cyklokoalícia je slovenské občianske združenie, ktoré sa snaží o podporu a rozvoj mestskej cyklistiky a zaoberá sa tiež monitoringom a pripomienkovaním stavu verejných priestorov, aby sa dosiahla ich bezbariérovosť a aby vyhovovali aj pre peších; pozn. autori), považujú tento plán za tak nešťastne napísaný, že požadujú jeho kompletné prepracovanie.
Nebudeme ho hodnotiť teda ako celok, pretože to ani nemá zmysel. My uvádzame pre ilustráciu len niekoľko príkladov nezrovnalostí rôzneho charakteru. Jednou z najzásadnejších je ignorovanie rôznych zákonov a pripravovaných, respektíve už schválených legislatívnych zmien, o ktorých jeho autori evidentne nemajú ani tušenia.
Zelení a bieli, rovní a rovnejší, všetko jedno
Jedna z jeho najzásadnejších častí sa týka dočasných výhod pre autá so zelenými EČV. Problémom však je, že zelené EČV v rámci zmeny systému prideľovania EČV končia úplne, všetky značky budú biele. Autori plánu navyše požadujú, aby takéto značky v budúcnosti boli udeľované len pre bez emisné autá, teda čisté elektromobily a vodíkové autá.
Po roku 2024 by pre plug-in hybridy nemalo byť možné udeľovanie takéhoto typu značiek. V praxi by to však znamenalo, že plug-in hybridy, ktoré zelené značky dostanú do roku 2024, budú mať plánované výhody, potom už nie. V tom nie je žiaden systém a ani spravodlivosť. Väčšina výhod pre „autá so zelenými značkami“ sa však v súčasnosti vo vyspelých krajinách obmedzuje alebo ruší.
Chaos ako výhoda?
Napríklad v určitých úsekoch by mali mať autá so spaľovacími motormi zníženú maximálnu rýchlosť, elektromobily však nie. Viete si predstaviť ten chaos a množstvo kolíznych situácií v takýchto úsekoch?
Ďalšou výhodou by malo byť, že „zelené autá“ pustíme do vyhradených bus pruhov. Tie sa však vyhradzovali pre verejnú dopravu s cieľom poskytnúť výhody tým, ktorí ju využívajú. Pri zvyšujúcom sa počte elektrických áut, najmä vo väčších mestách, by toto opatrenie úplne stratilo zmyslel. Namiesto podpory verejnej dopravy, ktorá by sa spomalila, by sa opäť podporovala individuálna doprava.
Potešiť by malo aj bezplatné alebo lacnejšie parkovanie elektrických áut. Lenže parkovné vo väčšine prípadov určujú samosprávy, ktorým parkoviská patria. Sme veľmi zvedaví, ako by chcel štát prinútiť všetky samosprávy zaviesť jednotný systém zliav pre elektromobily.
Nesúlad s ústavou
Plán ďalej obsahuje tzv. „zavedenie práva na nabíjací bod„ („right to plug“). Jeho podstatou je, že k nabíjacej infraštruktúre by mali mať prístup všetci, ktorí o to prejavia záujem. Predpokladom je napríklad zjednodušenie možností inštalácie nabíjacích bodov v bytových domoch a na pracoviskách, kde by ich vlastníci mali stratiť právo sa k tomu vyjadrovať.
To je legislatívny nezmysel, na ktorý upozorňuje ministerstvo financií: „z predloženého návrhu nie je zrejmé, čo má byť obsahom práva na nabíjací bod, kto bude oprávnený ho využívať, resp. nie je riešená odplata za obmedzenie vlastníckych práv; … v tejto súvislosti upozorňujem, že v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu…“
Ministerstvo financií odkazuje aj na ďalšiu absurditu: „V rámci opatrenia B4 ‚Pravidlá pre účtovanie nabíjania firemných vozidiel‘ sú uvedené dva varianty, ktoré sa javia ako nereálne. Podľa textu v písm. a) sa navrhuje „povinne zaviesť do ponuky distribučných spoločností dvojité meranie a účtovanie odberu s cieľom samostatne merať a účtovať nabíjanie BEV alebo PHEV (akumulátorových elektromobilov, alebo plug-in hybridov, pozn. redakcie) v domácej nabíjacej stanici…“ V tomto prípade by musel mať odberateľ samostatné hodiny a rozvodnú sieť pre nabíjanie auta, čo vyžaduje zásahy do existujúcich elektrických rozvodov, ako aj zásahy do stavebných súčastí budovy. Tento návrh je predmetom viacerých pripomienok.
Terminologický chaos, formálne návrhy
Časť „Finančné opatrenie pre budovanie nabíjacej infraštruktúry“ nie je v súlade s platnou verziou Programu Slovensko 2021–2027, pretože odkazuje na opatrenia, ktoré boli medzičasom už zrušené. Upozorňuje na to ministerstvo informatizácie vo svojej pripomienke. Nesúlad s platným názvoslovím a reálnymi programami je predmetom niekoľkých ďalších pripomienok viacerých ministerstiev. Aspoň jeden príklad z pripomienky ministerstva životného prostredia: „V texte navrhujeme upraviť „Európsky ekologický dohovor“ na „Európsku zelenú dohodu“. Odôvodnenie: Jedná sa o oficiálny názov dokumentu.
To, čo v Pláne… hľadá každý, v ňom naozaj aj je, dotácie na elektro mobily. „Kľúčovým parametrom tohto opatrenia je zabezpečenie dlhodobého zdroja financovania minimálne po dobu 3 rokov, s ročnou indikatívnou alokáciou 10 – 12 mil. €.“ A odkiaľ majú tie peniaze byť? Z plánu vyplýva, že „niekto“ by ich mal alokovať – buď štátny rozpočet, alebo treba „aktívne hľadať spôsob, ako na daný účel použiť iné finančné zdroje“. Realita? Ak sa „aktívne“ takéto zdroje nenájdu, nič sa nedeje – opatrenie sa nekoná.
Z nášho pohľadu je tento plán rozvoja elektro mobility naozaj takou „zlátaninou“ nerealizovateľných vízií, vágnych nekonkrétnych návrhov, faktických chýb a legislatívnych nedôsledností, že sa nad ním ani netreba zamýšľať. Je nutné ho vypracovať nanovo, skutočnými odborníkmi a s vedomím, že popri osobných elektromobiloch existujú aj problémy týkajúce sa hromadnej dopravy, nákladných elektrických áut a recyklácie, ktoré autori tohto dokumentu akosi opomenuli.
Zdroj: Domček M., https://auto.pravda.sk/