Boj o zákaz (nezákaz) predaja automobilov so spaľovacími motormi a norma E7…

Zavolajte nám, ak nie sme k dispozícii, zavoláme vám naspäť!

František Herzáň, Tomáš Krajčí

Na tému ku dňu (december 2023) schválenej emisnej normy E7 sa popísalo obrovské množstvo správ, článkov a blogov, v ktorých sa vyjadrujú špičkoví odborníci a viac – menej aj odborná laická verejnosť a prirodzene aj skupiny zakladajúce „uveriteľné hoaxy“ o účinnosti/neúčinnosti emisnej normy a tiež o jej dokonalej škodlivosti. Sme radi, že nemusíme sa zaoberať popisom autora Martina Ľuptáka, ktorý veľmi korektne akceptoval ku dnešnému dňu časovú os „tancov“ okolo E7 a ten kto má záujem má niekoľko možností a vyhľadať článok pána Ľuptáka, alebo sa „prebrodiť“ našimi článkami pod vyhľadávacím reťazcom „E7“. Ďakujeme autorovi, že môžeme zverejniť koncentrát jeho úvah a tým dotvárame pohyby v EU vo vzťahu ku emisnej norme E7.

Na úvod ukážeme grafiku „Podiel skleníkových plynov EU podľa sektorov“ a už pri prvom pohľade je zrejmé, že doprava, nota bene automobilová doprava, nota bene osobná doprava, o ktorej emisná norma E7 je relevantná – 12,8 %, takže aj oponenti a aj samotný autor blogu sa nezakrývajú malou perinou, ale naopak hovoria jasnou rečou, či sú to niektoré štáty EU, niektorí manažéri významných automobilových značiek, dokonca aj zahraniční aj naši poslanci krajín EU sa vyjadrujú za zhodnotenie dikcie emisnej normy E7.

A teraz vás prevedieme logikou, s ktorou sa stotožňujeme aj my…

Sú uvedené úvahy, dokonca konštatovania a otázky, či sme a budeme v Európe pripravení v roku 2035 na 100% elektromobilitu:

  • Na Slovensku máme registrovaných asi 6000 elektromobilov z približne 2,5 mil. osobných automobilov čo je asi 0,2% z celkového počtu na svete (koniec roka 2023).
  • Na Slovensku máme zatiaľ asi 1480 verejných nabíjacích bodov rozmiestnených cca v 630 lokalitách. Asi 80% majiteľov elektromobilov nabíja doma. Základné pokrytie nabíjacími bodmi máme, ale je to veľmi, veľmi málo. Potrebujeme oveľa hustejšie pokrytie (plány od MH SR prirodzene sú!!!).
  • Prevádzka elektromobilu je síce oveľa výhodnejšia ako auta so spaľovacím motorom, ale naopak jeho nákupná cena je oveľa vyššia ako pri kúpe auta so spaľovacím motorom. Takže bez štátnej dotácie sa pre bežného občana možnosť vlastniť elektromobil ešte viac vzdiali.
  • Žiadna krajina nestíha budovať nabíjačky tempom akým treba.
  • Čo s akumulátormi po ich životnosti: reálny plán a vplyv a dopad na životné prostredie?
  • Akým spôsobom a kde sa ťažia materiály (suroviny) na výrobu akumulátorov (v Číne? … ) a akú uhlíkovú stopu má preprava týchto materiálov do EU a do USA?
  • Sú európske automobilky naozaj pripravené „dobehnúť“ čínskych výrobcov elektromobilov a TESLU (?) (najmä cenou) v kategórii malých mestských vozidiel. Čínsky výrobcovia elektromobilov sa dokonca neustále kvalitatívne zlepšujú.
  • Akumulátory sú veľmi ťažké, čiže aj elektromobily budú a sú ťažšie, čo bude viac ničiť cestnú infraštruktúru vrátane parkovacích miest.
  • Na Slovensku máme veľmi dobrý energetický mix na výrobu elektrickej energie (aj podiel jadra), ale veľa krajín kvôli výrobe elektriny stále masívne páli uhlie.
  • Nie sú jasné štúdie, úvahy ohľadne veľkého nárastu kapacity distribučnej siete – ak aj budeme vedieť vyrobiť „veľa elektriny“ budeme ju vedieť aj kapacitne prepraviť? Nemáme názor a ani informácie.
  • Sieť nabíjacích staníc sa buduje pomaly. Musí byť pripravený koncept nabíjania na sídliskách, v garážach, v podnikoch.
  • Zo všetkých emisií globálne doprava tvorí 22% až 24%, na Slovensku ešte dokonca mierne menej.
  • A čo s podporou bio palív, možno plynu, vodíka. Určite každá téma má svoje pre a proti. Ale nepoučili sme sa z konfliktu na Ukrajine, že byť „závislý“ na jednom zdroji môže byť fatálne? Nebuďme závislí na „jednom“ zdroji.
  • Keby sa nám podarilo nahradiť, či vyradiť automobily s emisnými normami EURO 0, 1, 2 a 3 normou EURO 6 možno významne vyriešime problém, ktorý chceme riešiť?. A to už nehovoríme o emisnej norme EURO 7, ktorú tu „už“ máme. Stanovme si priority a správne nasmerujme pozornosť.
  • Možno treba zmeniť paradigmu z „bez emisné“ na „nízko emisné“ a pridať opatrenia, ktoré zostatkové nízke emisie vykompenzujú.
  • Zatiaľ neexistuje racionálna náhrada za spaľovací motor pri vzdialenostiach väčších ako 150 km.
  • Úplným zákazom spaľovacích motory vytvoríme nový druh zraniteľnosti a závislosti. Napríklad pri blackout by sa mohla mobilita úplne zastaviť a čo potom napríklad záchranárske práce, živelné pohromy a pod. Otázka vysokého rizika hackerských útokov pri čisto elektrickej mobilite (náznaky už sú). Spaľovacie auto nedokážeš zastaviť, ak máš palivo a kyslík.
  • Dnešné spaľovacie motory benzínové aj dieselové dosahujú mimoriadne výsledky v mixe dostupnosti, celkového vplyvu na životné prostredie, výkonu a to hlavne pri „určitej“ miere hybridizácie.
  • Osobný elektromobil je stále v priemere o 13 000 EURO drahší, ako priemerné auto strednej triedy so spaľovacím motorom. Týmto sa pre väčšinu ľudí môže stať (a stáva sa) nedostupný. Dotácie štátom?
  • Cesta k ekologizácii individuálnej, nákladnej a osobnej dopravy je a má byť predsa zabezpečenie dostupnosti, teda, aby si ju občania, podnikatelia mohli dovoliť.
  • Očakáva sa vysoký nárast nezamestnanosti v celej dodávateľskej sieti automobilového priemyslu (nasledovná priemyselná revolúcia – robotizácia s využitím AI).
  • Elektromobily sú málo náročné na údržbu a ich opravy sa často obmedzujú iba na výmenu dielov a softvérové zásahy „vzduchom“. Opravárstvo pravdepodobne úplne zanikne a „kumšt“ technického inžinierstva sa výrazne obmedzí.
  • Riziko požiaru elektromobilu a jeho likvidácia je extrémne náročná (požiar v podzemnej garáži bytového domu, obchodného centra, počas prepravy loďou).
  • Pri diaľkovej nákladnej doprave je dobíjanie nerentabilné a dramaticky klesá dojazd nákladných vozidiel pod 5oC. 
  • Pri nákladnej doprave do 250 km až 300 km je elektromobilita veľmi dobré riešenie; čiže distribúcia v rámci miest a blízkeho okolia je veľmi dobré riešenie.
  • Výrobca nákladného auta má napríklad cenu 3 nápravového podvozku 5 krát väčšiu, ako s dieselovým motorom a dojazd zhruba 180 km.
  • Výrobca nákladného auta predstavil diaľkový ťahač s dojazdom v ideálnych podmienkach 300 km. Viete si predstaviť trasu 1800 km a vo veľkej zime?
  • Ako to bude s čerpacími stanicami? Čerpaciu stanicu prakticky vieme postaviť kdekoľvek – ako to bude s nabíjacími stanicami?
  • Pohonné hmoty si môžeme naliať do auta prakticky kdekoľvek, ale elektrickú energiu len na dobíjacích staniciach.
  • Ak nepridáme v budovaní dostatočnej infraštruktúry a štát nepodporí kúpu elektromobilu čaká nás Havana efekt (čo so „starčekmi“ na ceste)
  • V prípade verejnej autobusovej dopravy hlavne v mestách a ich aglomeráciách, treba mať zabezpečenú garanciu ceny elektrickej energie, pretože dnešná doba nám ukázala nestabilnosť situácie. Na konci dňa na to môže doplatiť občan, zvýšením cestovného. Ale určite treba do toho ísť.

Takže potiaľto „vzdychy“ nad E7… Výsledok ku tomuto dátumu však je pomerne čitateľný a jasný. EÚ sa dohodla na konečnom znení Euro7, rezort našej dopravy víta kompromis

Slovensko svoje požiadavky v rámci normy presadzovalo spolu s ďalšími členskými krajinami EÚ (pozri predchádzajúce články v tomto blogu). Slovensku spolu s ďalšími členskými štátmi Európskej únie (EÚ) sa podarilo dosiahnuť kompromisné nastavenie termínov ukončenia registrácie vozidiel, ktoré nespĺňajú emisnú normu Euro 7. O konečnom znení emisnej normy Euro 7 rozhodla Európska únia (EÚ) 18. 12. v Bruseli. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva dopravy SR s tým, že Slovensko tento výsledok privítalo. 

Po prvýkrát zavádza aj limitné hodnoty pre opotrebenie bŕzd a pneumatík (pozri tiež v tejto sekcii). Štáty EÚ a Európsky parlament musia dohodu ešte formálne schváliť. Podľa Parlamentu budú pravidlá platiť 30 mesiacov po nadobudnutí platnosti pre osobné a dodávkové vozidlá a 48 mesiacov po tomto dátume pre autobusy a nákladné vozidlá, ako obe strany oznámili v Bruseli.

 „Som veľmi rád, že naše požiadavky boli vypočuté. Zasadzovali sme sa najmä o to, aby sa nastavili realistické termíny ukončenia registrácie vozidiel, ktoré nespĺňajú normu Euro 7. Tieto termíny sú pre výrobcov veľmi dôležité. Rovnako tak sme dosiahli, aby sa upravili viaceré skúšobné podmienky a emisné limity pre ľahké úžitkové vozidlá,“ uviedol minister dopravy Jozef Ráž.

Slovensko svoje požiadavky presadzovalo spolu s ďalšími členskými krajinami EÚ: Českom, Maďarskom, Poľskom, Rumunskom, Bulharskom, Talianskom a Francúzskom. Ako informovala hovorkyňa, dosiahnuť sa im podarilo, aby sa ľahké úžitkové vozidlá mohli registrovať 42 mesiacov a ťažké vozidlá 60 mesiacov od začiatku uplatňovania nariadenia, ak nebudú plniť normu Euro 7. „Výsledkom dohody je, že automobilový priemysel nebude musieť v čase prechodu na elektromobilitu či vodík vynakladať veľké investície na úpravu súčasných spaľovacích motorov, čo by viedlo k zvýšeniu cien pre konečného spotrebiteľa. Aj z tohto pohľadu teda môžeme dohodu považovať za naše víťazstvo,“ dodal minister dopravy.

Zdroj: Ľupták, M.: blog.sme.sk; TASR; zive.aktuality.sk; uverejnené články blogu abmservis.sk,

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Celozávodná dovolenka

Od 19.8.2024 do 31.8.2024 má naša firma celozávodnú dovolenku. Fungovať budeme plne až v septembri. Ďakujeme za pochopenie.