František Herzáň, Tomáš Krajčí
Produkcia elektriny z veterných zdrojov by sa mala do roku 2030 zvýšiť 250-násobne z 3 megawattov (MW) na 750 MW. Tento rast je časťou plánu na zvýšenie pomeru obnoviteľných energetických zdrojov (OZE) na 23 % zo slovenskej energetickej spotreby. Uviedlo to Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v návrhu aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 (INEKP) a v článku na tomto blogu Ako zvládne slovenský auto priemysel prechod na elektromobilitu?
Veterné elektrárne by tak mali väčší inštalovaný výkon než jeden blok jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach (podľa informácii už pracuje 4. blok so 100 % výkonom). V súčasnosti sú na Slovensku len päť veterných elektrární v obciach Cerová a Ostrý vrch. V porovnaní so susedným Rakúskom dlhodobo výrazne v tejto oblasti zaostávame. Napríklad pri hraniciach so Slovenskom má Rakúsko takmer 1000 veterných turbín. Situácia by sa však mala v najbližších rokoch zmeniť, čo do výkonu a aj výšok turbín, nechceme byť bulvár, ale údajne vyššie ako Eiffelova veža v Paríži.
Avšak, čo je dôležité, navýšenie produkcie veternej energie je len časťou plánovaného rozvoja OZE. Navrhovaných 23 % predstavuje nárast 3,8 % v porovnaní s cieľom v súčasnom pláne. Ďalšie výrazné nárasty sú očakávané v oblastiach fotovoltiky a geotermálnej energie. Celkovo sa má potenciálna produkcia energie z OZE zvýšiť zo súčasných 7051 GWh na 10 052 GWh. Odhadované náklady na dosiahnutie týchto cieľov sú 5,3 miliardy eur.
Cieľom návrhu aktualizácie INEKP je naplnenie nariadenia EÚ o spoločnom úsilí, ktoré stanovilo zníženie slovenských emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 22,7 % v porovnaní s hodnotami v roku 2005. Podľa nového návrhu bude najviac ovplyvnený sektor dopravy, s plánovaným znížením emisií o 29 % a najmenej poľnohospodárstvo, len o 10 %. K dosiahnutiu týchto cieľov má prispieť využitie princípov obehového hospodárstva a investície do adaptačných a mitigačných opatrení (oslabených, zjemnené)-
Po vydaní tohto návrhu bola uverejnená výzva odborníkov a osobností predsedovi vlády a vláde SR, iniciovanej Slovenskou klimatickou iniciatívou. Jej tvorcovia požadujú úpravu INEKP so zameraním na ambiciózne ciele umožňujúce dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, finančné krytie a spoluprácu rezortov.
Zaujímavosti z blízkeho okolia, aj zo sveta veterných elektrární
Skôr ako popíšeme zaujímavosti, uvedieme, že na Slovensku pribudnú veterné elektrárne. Budú omnoho väčšie ako napríklad rakúske. Čína spustila najväčšiu veternú turbínu sveta…
Prirodzená je aj odmietavá reakcia obyvateľov proti týmto veterným turbínam, to platí aj o Slovensku (!) a dosť tvrdo, odvolávajú sa na elektrické polia, hluk, poruchy až poškodenie (pred rokom turbína v Cerovej) a pod.
Optický efekt veterných turbín však nemá negatívny dopad na obyvateľov a už vôbec nie na turistickú návštevnosť. V oblastiach s vysokou hustotou veterných elektrární dokonca počet turistických prenocovaní stúpol nadpriemerne. Vyplýva to zo správy Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energií (SAPI), ktorá sa odvoláva na rakúsku štúdiu
Štúdia rakúskeho združenia IG Windkraft, ktorá bola realizovaná v období od roku 1994 do roku 2019, sa zaoberala vplyvom vizuálneho efektu na turistickú návštevnosť v jednotlivých regiónoch. V sledovanom období vzrástol počet veterných elektrární na rakúskom území z jednej na 1300. Rovnako však narástla aj turistická návštevnosť Rakúska, keďže počet prenocovaní v tomto období stúpol o 25 percent.
Ešte zaujímavejší je však vývoj v jednotlivých regiónoch. V spolkovej republike Burgerland, ktorá susedí so Slovenskom a vyznačuje sa veľkou hustotou veterných elektrární, stúpol počas sledovaného obdobia počet prenocovaní až o 46 percent. Podobne úspešne si viedol aj región dolného rakúska, v ktorom taktiež nájdeme množstvo veterných turbín.
Nie je žiadnou novinkou, že Čína aktuálne dominuje vo svete na poli využívania obnoviteľných zdrojov. Zdá sa však, že svoj náskok vo svete chce ešte zásadne zvýšiť. Najväčšia veterná turbína sveta je v oblasti Číny.
Ako totiž upozorňuje portál IFLScience, spoločnosť China Three Gorges Corporation oznámila, že konečne spustila najväčšiu veternú turbínu na svete. Prvýkrát sme o tejto turbíne mohli počuť začiatkom tohto roka, kedy Číňania začali s výstavbou veternej farmy plnej najväčších turbín sveta. Každá z turbín pritom bude pri svojom maxime produkovať až 16 MW energie. Aktuálne vyzerá, že všetko ide presne podľa plánov, keďže prvá 16-megawattová turbína MySE 16-260 bola nielen úspešne nainštalovaná na pobreží neďaleko provincie Fujian, ale aj spustená. MySE 16-260 je skutočné monštrum. Má výšku 152 metrov a váži 52 ton. Keďže každá lopatka meria 123 metrov, pri svojom roztočení dokáže pokryť plochu 50 000 m2. MySE 16-260 by podľa príspevku, dostupnom na internete mala zvládnuť vietor s rýchlosťou 79,8 m.s -1.
Ide vôbec o prvý prípad, kedy bola veterná turbína tak enormného výkonu pripojená ku komerčnej sieti. Podľa predbežných zistení by jedna turbína mala byť schopná vyprodukovať dostatok elektrickej energie pre napájanie 36 000 domácnosti (na jednu domácnosť pripadajú 3 ľudia). To by malo tiež viesť k zníženiu emisií oxidu uhličitého o 54 000 ton ročne (v porovnaní s uholnými elektrárňami). Hoci Čína aktuálne vedie vo vývoji a aplikácií tých najvýkonnejších veterných turbín sveta, ostatné krajiny sú jej v pätách. V súčasnosti totiž prebieha výstavba 13 MW turbíny GE Haliade-X, ktorý by mala vyrásť v Spojených štátoch. Okrem toho, pred pár rokmi bol na pobreží Spojeného kráľovstva spustený projekt Hornsea 2, ktorý pozostáva zo 165 turbín Siemens Gamesa s výkonom 8 MW.
Pod čiarou:
V súčasnosti (august 2023) vie Slovensko vyrobiť len 0,02 % elektriny z vetra. Na porovnanie, priemer Európskej únie je vyše 15 % ako ukazujú dáta Medzinárodnej energetickej agentúry za rok 2020.
Na hornej Orave má vzniknúť nová veterná elektráreň; Veternú elektráreň majú tvoriť turbíny s výškou 220 m a výkonom 5,5 MW…
Pri Galante dve nové veterné elektrárne, turbíny majú byť vysoké až 175 metrov…
Zdroje: Žigo. L.; Kiššová, K.: noviny.sk; Potočár, R.: energie-portal.sk; zive.aktuality.sk; obrázky a foto: www.energie-portal.sk; fontech.startitup.sk; Kukučka, Hodal, P.; IG Windkraft; Mingyang Smart Energy