František Herzáň, Tomáš Krajčí
V Európe pretláča vynález slovenského inovátora
V článku v tejto sekcii Nový bezpečnostný prvok v automobiloch sme vás ponorili do ďalšieho asistenta, ktorý tvorí hrádzu bezpečnosti medzi automobilom a chodcami na prechodoch a vyšiel z dielne spoločnosti LUMACO SK a môžete sa reálne stretnúť na križovatkách a prechodoch pre chodcov už aj v mestách Slovenska. O pretlačenie na vyšší level, teda v Európe, chce zabezpečiť Dieter Koch, nemecký politik a bývalý poslanec Európskeho parlamentu, člen Európskej rady pre bezpečnosť dopravy, ktorý presadil SOS tlačidlo do vozidiel. Ponúkame vám rozhovor s pánom D. Kochom:
Dlhé roky ste pôsobil ako poslanec Európskeho parlamentu a prezident európskeho parlamentu pre dopravu a bezpečnosť. Čo konkrétne bolo vo vašej kompetencii?
V Európskom parlamente som pôsobil 28 rokov a z toho niekoľko rokov ako viceprezident. Mojou základnou úlohou, lepšie povedané moje kompetencie, bola bezpečnosť na cestách. Podarilo sa nám napríklad zjednotiť núdzové volanie pod číslo 112 pre celú Európsku úniu, zaviesť SOS tlačidlá do automobilov, zavedenie jazdných asistentov a teraz riešime tému predného brzdového svetla. Tento rok som vstúpil do Európskej rady pre bezpečnosť dopravy, kde sa zaoberáme jazdnými asistenčnými systémami, ktoré boli zavedené do povinnej výbavy.
Zdá sa, že práve bezpečnosť na cestách je vaším celoživotným cieľom a úsilím. Prečo?
Aj keď som povolaním vyštudovaný architekt, práve bezpečnosť na cestách je to, čo mi vždy ležalo na srdci. Hoci sú európske cesty pomerne bezpečné, stále si myslím, že je tu priestor na zlepšenie. A jednoznačne podporujem Vision zero (v tejto sekcii Už ste sa zaujímali o iniciatívu VÍZIA NULA?), teda nula úmrtí na cestách v Európskej únii, aby sa počet mŕtvych a ťažko zranených pri dopravných nehodách stále znižoval.
A čo autonómne vozidlá. O nich sa tiež veľa hovorí.
S ich nástupom do premávky je dôležité nastaviť komunikáciu týchto vozidiel aj smerom von, k ostatným účastníkom premávky. Pre tieto vozidlá preto potrebujeme vybudovať tri komunikačné kanály, ktoré musia bezchybne fungovať. Prvým je komunikácia vozidla s vozidlom, druhým komunikácia vozidla s infraštruktúrou a neposlednom rade s človekom, teda ďalším účastníkom premávky.
Je podľa vás cesta k nulovej nehodovosti práve v autonómnych vozidlách?
Určite znížia počet zranení a úmrtí na cestách, keďže ako ste už spomenuli, deväťdesiat percent nehôd zapríčiní práve ľudský faktor. Technika dokáže mnohému zabrániť a myslím, že môžu napĺňať Víziu nula.
Čiže umelá inteligencia nebude toľko chybovať ako človek, ktorý je tvor omylný, ako sa zvykne vravieť.
Áno, dokáže eliminovať ľudské vlastnosti, ako je napríklad nepozornosť, únava. Tie sú v nemalých prípadoch príčinou nehôd na cestách.
Je väčšie zastúpenie autonómnych vozidiel na cestách v zreteli Európskej únie?
Áno, pre Úniu to je dôležité, no musíme ešte dopracovať množstvo technických a právnych vecí a to je beh na dlhú trať. Na jednej strane presadzuje Únia zavedenie moderných bezpečnostných systémov do vozidiel, no kúpiť si auto s takouto výbavou je pre mnohých Európanov stále veľmi veľká finančná záťaž. Čo sa dá robiť v tomto smere? Bohužiaľ, Európska únia nemôže ovplyvňovať ceny vozidiel. No na druhej strane, s tým, že bezpečnostné systémy prikáže ako súčasť povinnej výbavy, sa tieto bezpečnostné asistenčné systémy stávajú lacnejšie, teda dostupnejšie pre širšiu masu ľudí. Vtedy sa už musia výrobcovia automobilov dohodnúť, čím sa tlačí na nižšiu cenu.
Predpokladám, že je tu ale aj tlak zo strany automobiliek.
No práve povinnosťou ich zavedenia dokáže Únia vyvinúť tlak na výrobcov. Pre mňa, ako zástupcu Európskej rady pre bezpečnosť dopravy, sú dôležité najmä asistenčné systémy, ktoré zvyšujú bezpečnosť. Ostatné doplnkové systémy sú samozrejme povolené na používanie, no najdôležitejšie sú tie, ktoré reálne a dokázateľne zvyšujú bezpečnosť na cestách.
Ktoré konkrétne to sú?
Núdzové brzdenie, senzory, ktoré rozpoznajú chodca aj cyklistu na vozovke, radar pre dodržiavanie bezpečného odstupu od vozidiel. Veľmi dôležité je aj odbúranie rizika únavy u vodičov kamiónov.
Aké sú teraz nálady v Európskom parlamente, čo sa týka schvaľovania asistenčných systémov do povinnej výbavy automobilov?
V roku 2018 sa uskutočnila veľká konferencia zástupcov Európskeho parlamentu a Európskej komisie a Rady pre bezpečnosť. Výsledok stretnutia bol veľmi pozitívny, no musí sa ešte dotiahnuť zopár faktorov a taktiež treba doplniť niektoré informácie. No pracuje sa na tom, a pre Európsky parlament je to veľmi dôležitá agenda. Ako ste sa už spomenuli, Európsky parlament nechce, aby boli vozidlá drahšie, no zároveň aby boli bezpečnejšie.
Brzdí zavádzanie takýchto prvkov byrokracia?
Áno, je to pravda. Byrokracia predlžuje legislatívny proces, ale na druhej strane tieto pravidlá musia byť zavedené. Tak isto aj čo sa týka projektu predného brzdového svetla. Je veľmi dôležité, aby bol tento prvok zavedený v celej Únii, nielen na Slovensku, v Nemecku či Taliansku. Na tom pracujeme a ja tomu verím.
Prečo sa práve Slovensko stalo krajinou, kde sa predné brzdové svetlo testuje v skutočnej premávke, v reálnych podmienkach?
Pán Ľubomír Marjak, ktorý stojí za projektom predného brzdového svetla je Slovák z Kysúc. On ma s touto myšlienkou oboznámil. Mňa to veľmi nadchlo a vytvorili sme tím, ktorý začal na projekte intenzívne pracovať.
Vy ste stáli aj pri zavádzaní tlačidlá SOS do automobilov. Vtedy sa hovorilo, že tento prvok zníži počet a závažnosť zranení pri nehodách na cestách o 10 až 15 percent. Naplnili sa tieto vízie?
To číslo sa bohužiaľ nepodarilo naplniť, no čo sa týka počtu ťažko zranených, tak zavedenie tohto tlačidla malo svoj zmysel. Zranených bolo menej a čo je dôležité, od zavedenie tohto prvku je na cestách menej mŕtvych osôb, keďže pomoc k nehode prišla rýchlo.
Tento systém SOS tlačidla majú zavedený aj motorky. Práve nehody motorkárov sa končia často smrťou.
Práve pri motorkároch sa toto tlačidlo veľmi osvedčilo. Keďže jazdia sami, tak ak po nehode príde pomoc okamžite, môže im to zachrániť život. V prípadoch, ak sa nejedná o fatálne zranenie, dokážu prežiť, pretože dostanú rýchlu zdravotnú pomoc. Ďalším prvkom, ktorý presadzujete a už sme ho spomenuli je predné brzdové svetlo. Ako vieme, už prebehlo testovanie na letisku v Berlíne a teraz sa testuje v reálnej premávke na Slovensku. Čo sa bude teraz diať? Musím povedať, že bolo veľmi dobré, že spočiatku sa systém predného brzdového svetla testoval v uzavretom priestore, na letisku. No veľký posun je, že sa momentálne testuje v reálnej premávke na Slovensku. Je to veľmi dôležitý krok pre zavedenie tohto svetla do povinnej výbavy. Sme takpovediac vo finále, kde sa ukáže, ako to ľudia príjmu a ako budú vyzerať tie konečné dáta.
Čo bude teraz najdôležitejšie?
Ako budú vyzerať konečné výsledky a aj priebeh samotného testovania. Z toho totiž možno vyjdú ďalšie otázky, alebo zmeny, ktoré budú dôležité pre následné zavedenie prvku do výbavy vozidiel. Prízvukujem však, že je to európsky projekt a predné brzdové svetlo by malo byť jednotne zavedené v celej Únii. Som presvedčený, že musíme urobiť ešte ďalší krok.
Aký?
Napríklad po technickej stránke treba doladiť, že svietivosť cez deň musí byť iná, ako svietivosť v noci. Alebo, že predné brzdové svetlo bude svietiť dovtedy, kým vozidlo zastaví pred chodcom. Tým pádom sa odstránia akékoľvek pochybnosti.
Viete povedať aj nejaké časové hľadisko, kedy by sa mohol tento prvok stať súčasťou povinnej výbavy automobilov v Únii?
Najprv musíme mať výsledky z testovania. To končí v septembri. Potom sa budú musieť zodpovedať otázky, ktoré z testovania vyplynú.
Spomenuli ste nulovú víziu, teda žiadne nehody na cestách. Znie to ako sci-fi. Dá sa niečo takéto vôbec splniť?
Som presvedčený o tom, že tento cieľ je nedosiahnuteľný, pretože tam stále figuruje ľudský faktor. No je dôležité, že na prvom mieste je cieľ, ktorý si zadá aj komisia a ten cieľ dosiahnuť. A aj keď sa ho nepodarí dosiahnuť na sto percent, ale snažíme sa k nemu aspoň priblížiť. Aj jeden zachránený mŕtvy, jeden ťažko zranený, je veľké číslo. Keď sa k tomu pridajú príbuzní a ďalšie osoby, ktoré sú zasiahnuté, tak to má význam. Práve preto je dôležité stále sa snažiť dosahovať čo najnižšiu úmrtnosť a počet ťažko zranených na cestách.
Tak prečo potom schvaľovanie systémov, ktoré viditeľne znižujú počet úmrtí na cestách, je tak byrokraticky zložité? Nedáva to logiku.
Som optimista. Práve toto je mojím dlhodobým poslaním, ešte v čase, keď som bol europoslanec aj teraz ako člen komisie, aby sa tieto procesy zjednodušili a hlavne zjednotili na regionálnej, národnej úrovni, tým pádom aj na európskej úrovni.
Čo plánujete v najbližšej budúcnosti?
Po dlhých rokoch som sa rozhodol nekandidovať do Európskeho parlamentu, no vstúpil som do Európskej rady pre bezpečnosť dopravy a tu pokračujem vo svojom životnom diele zvyšovať bezpečnosť na cestách. Vďaka mojej sieti kontaktov budujem a podporujem projekt predného brzdového svetla až do jeho úspešného dotiahnutia konca. Budem na tom intenzívne pracovať a výsledky z práve prebiehajúcich štúdiu chcem posunúť na správne miesta v Európskom parlamente aj komisii ako zástupca Európskej rady bezpečnosti na cestách. Pretože dôležité nie sú len dobré výsledky, ale dôležité je, aby sa tieto výsledky dostali ku správnym ľuďom. To je moja práca v blízkej budúcnosti
Záverom v tomto období…
„Tým, že Európska únia bezpečnostné systémy prikáže ako súčasť povinnej výbavy, sa tieto bezpečnostné asistenčné systémy stávajú lacnejšie, teda dostupnejšie pre širšiu masu ľudí. Vtedy sa už musia výrobcovia automobilov dohodnúť, čím sa tlačí na nižšiu cenu,“ hovorí pán Koch.
Na otázku, kedy by sa prvok mohol stať súčasťou povinnej výbavy automobilov v EÚ, Koch odpovedá, že je najprv potrebné získať výsledky z testovania, ktoré skončí v septembri 2023 a následne sa vyhodnotia pozitíva a aj negatíva: „…budú sa musieť zodpovedať otázky, ktoré z testovania vyplynú,“ uzatvára.
Zdroj: https://mytrencin.sme.sk; Trend 03/2023; startitup.sk;