František Herzáň, Tomáš Krajčí, Pavol Rudolčák
V poslednom období sa mediálne často konfrontujú silné diskusie o produkcii uhlíkovej stopy akejkoľvek ľudskej činnosti, dopravné prostriedky absolútne nevynímajúc. Odborníci na ekológiu (to platí aj o laickej verejnosti, ktorí akceptujú odborníkov) sa opierajú o výskum, odbornú literatúru a argumentujú z ich hľadiska „čistotou“ myšlienok a svojou pozitívnou argumentáciou majú snahu prispievať ku „zelenej/modrej“ planéte svojou váhou vážnosti (i keď z celosvetového hľadiska znečisťovania automobilmi skoro zanedbateľnou – v článku zatiaľ nekomentujeme lietadlá, rakety a lode ako zdroje uhlíkovej stopy).
Agentúra Green NCAP (New Car Assessment Programme) je program hodnotenia ekologickosti vozidiel, ktorý organizuje a podporuje Program hodnotenia nových automobilov v spolupráci s európskymi vládami. Je nezávislá organizácia vytvorená Európskou úniou, ktorej úloha je sledovať skutočnú produkciu emisií nových vozidiel. Vylepšená metodika, ktorá po novom sleduje emisie vyprodukované počas celého životného cyklu automobilu spolu s emisiami pri výrobe paliva či energií, však odhalila, že elektromobily nie sú voči spaľovacím motorom až také čisté, ako sa o nich spočiatku hovorilo.
Agentúra NCAP je uznávanou organizáciou, ktorá taktiež sleduje napríklad bezpečnosť automobilov. Ich odnož s prívlastkom „Green“ sa zameriava na sledovanie produkcie emisií, ktoré sú čím ďalej väčším tŕňom v oku európskych politikov. Euro NCAP ako nezávislé konzorcium vykonáva tiež nárazové skúšky (crashtests) automobilov. Testovaným autám vydáva Euro NCAP hodnotenie bezpečnosti v podobe udelenia hviezdičiek za bezpečnosť.
Vlády sa ich snažia emisie vo veľkom znižovať, napríklad presadzovaním elektromobilov. Nová metodika odhalila, že aj keď sú elektromobily stále čistejšie než automobily so spaľovacími motormi, rozdiely nie sú až také markantné, ako sa o nich prvoplánovo hovorilo. Nová, vylepšená metodika nesleduje iba emisie vyprodukované pri prevádzke vozidla, ale po novom počíta aj s tými emisiami, ktoré vzniknú počas cyklu výroby auta, resp. akumulátora, ale aj pri výrobe či preprave paliva a výrobných surovín. Metodika jednotne predpokladá s tým, že jeden životný cyklus auta, či už elektrického alebo spaľovacieho, trvá 16 rokov a za ten čas auto najazdí 240 000 km. Za týchto predpokladov a pri súčasnom energetickom mixe Európy, kedy stále množstvo elektriny vyrábame neekologicky, sa elektromobily emisiami výrazne približujú automobilom so spaľovacími motormi.
Agentúra Green NCAP už zverejnila zoznam prvých modelov testovaných podľa novej metodiky. Okrem priemerných hodnôt produkcie emisií za celý životný cyklus odhaľuje aj energetický dopad, teda to, koľko MWh energie vozidlo za 16 rokov spotrebuje. Hodnoty sú udivujúce…
Green NCAP, rozdelenie produkcie emisií počas životného cyklu VW Golf a VW ID.3 porovnáva dva podobné modely, VW Golf s motorom 1.5 TSI a VW ID.3, tak rozdiel v priemernej produkcii emisií je síce v prospech elektromobilu – 32 ton CO2, no rozdiel to nie je ani polovičný, nakoľko so spaľovacím motorom Golf vyprodukuje 48 ton CO2.
Metodika však odhaľuje aj iný extrém. Ak sa pozrieme na druhú stránku novej metodiky, ktorou je energetický dopad, tak napríklad Škoda Octavia s motorom 2.0 TDI, spotrebuje počas svojej prevádzky menej energie ako väčšina elektromobilov.
V prípade Octavie je to 169 MWh a napríklad v prípade VW ID.3 to je 173 MWh. Tento fakt svedčí o jednej veci, a teda že naftový „dvoj liter“ koncernu VW je mimoriadne efektívny.
S produkciou „zelenej energie“ sa všetko zmení. Odporcovia elektromobility by teraz mohli namietať, že elektromobily teda vôbec nie sú ekologické a tak nemá ich presadzovanie žiaden zmysel a to nehovoríme o investíciách do výskumu a vývoja. Ak sa ale pozrieme na rozloženie toho, čo produkuje emisie v prípade Golfu a ID.3, všimnúť si môžeme jeden zásadný rozdiel. Pri spaľovacom motore produkuje viac ako 50 % skleníkových plynov práve spaľovanie benzínu či nafty. V prípade elektromobilu tvorí takmer polovicu výroba a dodávka elektrickej energie. Značnú časť tvorí aj výroba batérie, pri VW ID.3 až 21 %.
Netreba však zabúdať, že cieľom Európskej únie je v čo najväčšom množstve presadzovať výrobu zelenej energie. To v ideálnom prípade znamená, že emisie z dodávky a výroby elektriny v prípade elektromobilu klesnú na minimum. To isté by malo platiť aj pri výrobe akumulátorov pre elektromobily.
Celkové emisie elektromobilu tak v budúcnosti môžu veľmi jednoducho klesnúť o viac ako polovicu, čo v prípade súčasnej úrovne spaľovacieho motora nebude možné, nakoľko spaľovanie nafty či benzínu bude vždy produkovať rovnaké množstvo emisií (teda pokiaľ nepríde ku technickému a technologickému zázraku).
Sú riešením syntetické palivá či spaľovanie vodíka?
Na túto tému existuje opäť veľa názorov. Niektorí syntetické palivá a vodík absolútne zatracujú, iní v tom vidia budúcnosť. Napríklad aj Porsche sa pohráva s myšlienkou záchrany spaľovacích motorov, ktoré by však museli byť upravené na spaľovanie syntetických palív. Porsche dokonca nedávno uviedlo simuláciu spaľovacieho vodíkového motora, ktorý dosiahol rovnaké výkonnostné parametre, ako benzínový motor ☺.
Niekde uprostred sa nachádzajú ľudia, ktorí veria či dúfajú v to, že sa časom presadia viaceré technológie a popri elektromobilite tu budeme mať aj syntetické palivá či vodíkové elektromobily, resp. s inými, doteraz neznámymi hnacími médiami… Prirodzene, obsah tohto článku je diskusnou platformou technikov o ďalšom rozvoji servisu automobilov v ABM Servis® s. r. o. a o skvalitňovaní služieb v celom spektre automobilov či so spaľovacími motormi alebo elektromobilmi alebo aj ďalšími novinkami.
A ešte jedna poznámka. V takomto prípade skutočne hrozí, že cenovo dostupné autá sa definitívne stanú minulosťou, nakoľko spotrebitelia budú musieť nepriamo zaplatiť vývoj všetkých nutných technológií.
Zdroj: Šimovič M., Elektro mobilita vs. Motor mobilita; Wikipedia, NCAP; skúsenosti technikov ABM Servis® s. r. o;